Je kratší pracovný čas tajomstvom zdravšieho a produktívnejšieho života? A môže kratší pracovný čas zefektívniť vašu pracovnú záťaž a celkovú činnosť firmy?

Predstavte si, že by ste dnes odišli z práce o niečo skôr. Ako by ste sa cítili? Nadšení a motivovaní dokončiť všetky úlohy dňa pred odchodom? S vyhliadkou na voľné popoludnie by vám práca pravdepodobne išla rýchlejšie. A teraz si predstavte, že by ste z práce odchádzali každý pracovný deň skôr!

Dlhý pracovný čas si vyberá svoju daň

Dnešný profesionálny svet nanovo objavuje organizačné princípy. Firmy a zamestnanci čoraz častejšie zisťujú, že tradičné organizačné metódy nefungujú – veľký počet zamestnancov bojuje s vyhorením alebo chorobami súvisiacimi so stresom v práci. Nuda je súčasťou každodenného života zamestnancov v mnohých firmách. Spoločnosti preto čoraz viac uvažujú o nových spôsoboch fungovania, ktoré im umožnia prispôsobiť sa flexibilnejšiemu, digitálnejšiemu a otvorenejšiemu sociálnemu a hospodárskemu kontextu.

Spoločnosti a zamestnanci tak skúšajú prácu na diaľku, dlhšie dovolenky alebo pravidelné denné prestávky. Medzi týmito trendmi sa čoraz častejšie začína objavovať jeden – skracovanie dĺžky pracovného času.

Prečo pracujeme 8 hodín denne, 5 dní v týždni?

Osemhodinový pracovný deň sa stal tradičným modelom pre pracovníkov v 20. storočí. Zvyčajne začíname pracovať okolo 9.00 a končíme medzi 17.00 a 19.00 – v závislosti od dĺžky obedňajšej prestávky. Ale prečo osem hodín?

Britský textilný výrobca Robert Owen prišiel v roku 1817 s týmto sloganom: „Osem hodín práce, osem hodín oddychu, osem hodín odpočinku“. Za týmto sloganom, ktorý mal symbolizovať rovnováhu pracovného dňa, sa skrývala myšlienka vytvoriť produktívnejších a zdravších zamestnancov. V čase, keď bolo bežné pracovať 12 až 15 hodín šesť dní v týždni, to bola určite zmena k lepšiemu. Doba však pokročila.

Kratší pracovný čas ako biologická potreba

Myšlienka pracovať 8 hodín denne po sebe je úplne v rozpore s tým, ako funguje naše telo. Ľudské telo nie je schopné byť produktívne počas takého dlhého obdobia – najmä kvôli denným biologickým cyklom.

To, ako naše telo reaguje počas dňa, závisí od mnohých faktorov, ako sú hormóny, zloženie stravy, vystavenie dennému svetlu atď. Vedci skúmajúci tieto faktory zistili, že máme veľmi špecifický biologický rytmus, vďaka ktorému sme v určitých častiach dňa produktívnejší – intelektuálne aj fyzicky.

Vieme napríklad, že ľudské telo má dva vrcholy produktivity za deň. Prvý nastáva v polovici a v neskorých ranných hodinách, pretože mozog sa po prebudení postupne stáva aktívnejším a najaktívnejší je pred poludním. Potom nasleduje obdobie medzi 15. a 16. hodinou, keď mozog nie je veľmi produktívny. Potom, okolo 17. alebo 18. hodiny, sa telo postupne reaktivuje a dosahuje svoju maximálnu produktivitu na fyzickej úrovni.

Stručne povedané – mozog lepšie myslí ráno, úlohy vyžadujúce malú koncentráciu by sa mali vykonávať skoro popoludní a fyzická práca neskôr popoludní. Niektoré štúdie naznačujú, že vrchol kreativity tiež prichádza večer – a to okolo 21. hodiny.

V typickom kancelárskom zamestnaní s pracovným časom od 9 do 18 h a obedňajšou prestávkou od 12 do 13 h sme v úplnom rozpore s naším prirodzeným rytmom. Po prvé, prestávku na jedlo máme presne v čase, keď je náš mozog najaktívnejší. Potom strávime takmer tretinu dňa (od 13.00 do 16.00 h) prácou – v čase, keď je naše telo najmenej produktívne. Až ráno, keď sme vo všeobecnosti produktívnejší, zodpovedá pracovný režim nášmu prirodzenému tempu.

Aký je ideálny pracovný čas?

Čoraz viac štúdií ukazuje, že ľudia sa dokážu sústrediť na duševnú prácu len obmedzený čas! Niektoré štúdie uvádzajú 50 po sebe nasledujúcich minút, iné až 1,5 hodiny. Celkovo však výsledky ukazujú, že skutočne intelektuálne produktívni sme len približne 6 hodín denne, a to len vtedy, ak si robíme pravidelné prestávky.

Z hľadiska produktivity sa teda namiesto dlhých hodín práce každý deň viac oplatí pracovať kratšie hodiny vyplnené intenzívnejšou prácou. Namiesto toho, aby ste trávili celý deň v kancelárii, mali by ste skrátiť pracovný čas, jednotlivé pracovné úlohy prekladať prestávkami a celkovo sa viac sústrediť na prácu v dopoludňajších a dopoludňajších hodinách.

Chcete byť produktívnejší, šťastnejší a zdravší? Zaujímají vás ďalšie spôsoby, ako byť v práci efektívnejší? Potom je čas osvojiť si nový životný štýl. Začnite tým, že budete v práci tráviť menej času! Svoju rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom môžete potom ďalej rozvíjať napríklad štúdiom kurzu Manažment osobného rozvoja, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou všetkých kurzov MBA v CEMI.