Demotivácia zamestnancov, pokles výkonnosti alebo zlé medziľudské vzťahy – to sú hlavné dôsledky obviňovania iných v pracovnom tíme. Prečo sa obviňovanie vyskytuje na pracovisku, aké sú jeho prejavy a ako mu možno účinne predchádzať?

Obviňovanie ako ľudský reflex a jeho dôsledky

Keď sa niečo pokazí, naša prvá reakcia je často: „To som nebol ja.“ Je to prirodzený spôsob, ako sa chrániť – nikto nechce byť tým, kto urobil chybu, najmä pokiaľ ide o vzťahy so šéfom alebo pracovné hodnotenie. Človek tak často radšej „ukáže prstom“ na niekoho iného, aby si zachoval tvár alebo postavenie.

Nie je to však len individuálna reakcia. V prostredí, kde sa problémy riešia hľadaním vinníkov, môže vzniknúť kultúra obviňovania (z anglického blame culture). Tá sa šíri ako lavína alebo „vírus“ po celej firme – postupne sa ľudia začnú báť skúšať čokoľvek nové. Celkovo sú pod neustálym tlakom a nie sú ochotní priznať vlastné pochybenie, aj keby to viedlo k rýchlejšej náprave. Výsledkom je, že zamestnanci sú v práci neefektívni a fluktuácia stúpa – prirodzene radšej odchádzajú tam, kde sa cítia bezpečne a oceňovaní, ako by mali zostať v prostredí nedôvery.

Ako rozpoznať kultúru obviňovania na pracovisku

Ak na pracovisku spozorujete viac ako jeden z týchto znakov, mali by ste spozornieť:

  • Namiesto spoločného hľadania príčiny problému sa pravidelne diskutuje o tom, „kto za to môže“.
  • Neochota priznať si chybu: Zamestnanci, ako aj manažéri, sa vyhýbajú otvorenému pomenovaniu vlastného pochybenia.
  • Zvýšená opatrnosť: Zamestnanci sa menej ochotne púšťajú do nových projektov alebo prichádzajú s novými nápadmi, pretože sa obávajú následkov neúspechu.
  • Nízka dôvera medzi kolegami: namiesto vzájomnej podpory majú zamestnanci pocit, že si musia „kryť chrbát“.
  • Strata pozitívnej spätnej väzby: diskusie sa točia okolo toho, čo bolo urobené zle, zatiaľ čo úspechy zostávajú bez uznania.

Ako vytvoriť pracovné prostredie bez vzájomného obviňovania

Opakom nezdravého prostredia je kultúra, v ktorej sa zamestnanci (a manažéri) neboja priznať chyby, dokážu sa z nich rýchlo poučiť a podeliť sa o ne s ostatnými. Takáto kultúra je založená na vysokej miere dôvery, transparentnosti a ochote spolupracovať. Ľudia si uvedomujú, že jednotlivec je len kúskom skladačky, a chápu, že väčšina pracovných chýb má viac príčin ako zlyhanie konkrétneho človeka.

Zároveň sa v takomto prostredí zlyhanie vníma ako „materiál“ na zlepšenie procesov, nie ako dôvod na potrestanie. V kultúre učenia (z anglického learning culture) sa zohráva dôležitú úlohu zdieľanie skúseností, otvorená komunikácia a tímová reflexia. Takéto pracovisko nielenže rýchlejšie prekonáva problémy, ale je schopné lepšie inovovať, motivovať zamestnancov a budovať udržateľnú výkonnosť.

Prvý krok: Zamyslite sa nad sebou

Ak chcete zmeniť nezdravé nastavenia vo vašej spoločnosti, musíte začať od seba. Je ľahké ukázať prstom na vedenie, na „toxického“ kolegu alebo na konkrétnu situáciu, ktorá to spôsobila. Často však nevedomky prilievame olej do ohňa sami.

Preto sa skúste kriticky zamyslieť nad tým, či niekedy vo vypätých situáciách nevyvolávate obrannú reakciu aj vy. Možno kladiete otázky typu „Prečo si to urobil zle?“. namiesto „Čo sa stalo a ako to napravíme?“. alebo v strese „vybuchnete“ s neemotívnym výkrikom: „Posrali ste to!“.

Zmena vlastného postoja je nevyhnutná. Ak ukážete, že ste ochotní prevziať spoluzodpovednosť a spoločne hľadať riešenia, dávate dobrý príklad ostatným.

Psychologické bezpečie a otvorená komunikácia

Psychologická bezpečnosť je kľúčovým prvkom, ktorý pomáha spoločnostiam vyhnúť sa obviňovaniu a smerovať k zdravšej firemnej kultúre tzv. psychologické bezpečie. Ide o stav, keď sa ľudia v tíme cítia dostatočne bezpečne na to, aby:

  • priznať svoje vlastné chyby bez strachu z poníženia alebo trestu,
  • otvorene zdieľať svoje nápady (aj keď sú riskantné alebo nezvyčajné),
  • poskytovať kolegom spravodlivú spätnú väzbu,
  • pristupovať k problémom tvorivo, bez strachu z následnej kritiky.

Chyby v pomenovaní a získané skúsenosti

Väčšina zlyhaní na pracovisku nie je výsledkom chyby jedného človeka. Skôr je to nedostatočná dokumentácia, nevhodné termíny, nedostatočná kontrola kvality alebo nejasné úlohy v tíme. Ak si manažéri a zamestnanci túto skutočnosť uvedomujú, je jednoduchšie spoločne upraviť procesy tak, aby sa znížilo riziko chýb.

Jednoduchým nástrojom je pravidelná retrospektíva:

  • tím sa stretne a systematicky analyzuje, čo sa podarilo a čo nie,
  • cieľom nie je zistiť, „kto pochybil“, ale identifikovať, ako sa chyba stala a čo sa dá urobiť, aby sa neopakovala,
  • je dôležité vyzdvihnúť úspechy, aby sa udržala motivácia a pozitívna atmosféra.

Jednoduché tipy pre manažérov a kolegov     

  • Pýtajte sa na riešenie, nie na vinníka. Namiesto otázky „Prečo sa to stalo?“ skúste otázky typu „Čo môžeme nabudúce urobiť inak?“. alebo „Ako môžeme spolupracovať, aby sa situácia neopakovala?“.
  • Vyhnite sa používaniu slova „vy“ v konfrontačnom tóne. Ak niekomu poviete: „Vy ste spôsobili problém!“, automaticky sa začne brániť. Fráza „Zdá sa, že došlo k nedorozumeniu, ako to vyriešime?“ je pre vás dôležitá. je priateľskejšie.
  • Podeľte sa aj o svoje chyby. Buďte autentickí. Ak vedúci prizná svoju chybu, ostatní si uvedomia, že aj oni môžu hovoriť otvorene.
  • Oceňte včasné priznanie problému. Keď niekto včas upozorní na potenciálny prešľap, poďakujte mu za to. Tým vyšlete jasný signál, že takéto konanie je žiaduce.
  • Dôveru budujte postupne. Neočakávajte, že ľudia začnú zo dňa na deň otvorene hovoriť o problémoch, ak boli za to predtým potrestaní. Dôvera sa rodí po malých krokoch – pravidelnou spätnou väzbou, konštruktívnou komunikáciou a spravodlivým prístupom. Napríklad keď šéf prizná chybu, kolega vás podrží v kríze alebo keď sa transparentne hovorí o veciach, ktoré nefungujú.

Keď si zvyknete pýtať sa namiesto ukazovania: „Ako to môžeme spoločne vyriešiť?“, pracovisko sa stane miestom, kde sa problémy vnímajú ako príležitosť na učenie – nie ako dôvod na hľadanie obetného baránka. Ako správne nastaviť firemnú kultúru, sa môžete dozvedieť napríklad aj v online kurze MBA Manažérska kultúra a spoločenská zodpovednosť podniku.