V poslednom čase sa v médiách a na internete objavilo veľa znepokojujúcich špekulácií o budúcom osude vzdelávacieho systému v našej krajine. Hovorí sa o tom, že rozsah učebných osnov je príliš veľký alebo náročný, že by sa mal znížiť na polovicu. Povinná skúška z matematiky pre gymnazistov, priemyslovky a lýceá bola odložená na neurčito. Uvažuje sa o zrušení viacročných gymnázií. V neposlednom rade sa hovorí aj o tom, aby mohli učiť absolventi škôl bez príslušného pedagogického vzdelania.
My Česi sme už mnohokrát ukázali, že sme talentovaný a schopný národ. Naposledy sa tieto vlastnosti prejavili pri koronavírusovej kríze, keď na katastrofálnu nepripravenosť štátu, pokiaľ ide o ochranné prostriedky, pohotovo zareagovali ženy, ktoré začali šiť ochranné masky, vedecké a výskumné ústavy začali vyrábať respirátory a iné ochranné prostriedky, mnohé vedecké ústavy pružne prešli na testovanie atď.
V niektorých oblastiach dosiahli naši vedci svetové úspechy, ale na druhej strane je znepokojujúce, že máme nedostatok vysokokvalifikovaných remeselníkov a technikov. O mnohé technické odbory je veľmi malý záujem, takže na neobsadené miesta sa musia prijímať cudzinci, prípadne sa predlžujú dodacie lehoty alebo firmy odmietajú zákazky. Technické vysoké školy majú vysokú úmrtnosť študentov, pretože študenti sú nedostatočne pripravení, najmä vo fyzike a matematike, a stredoškolskí učitelia týchto predmetov sa sťažujú, že prichádzajúci študenti nezvládli učivo druhého stupňa základných škôl. Dlho diskutovaná a odkladaná povinná skúška z matematiky sa preto musela odložiť na neurčito.
Uvedené schopnosti a úspechy však nepadajú z neba, ale sú odrazom celkovej úrovne vzdelanosti národa. V minulosti patrili českí žiaci v matematike a ďalších prírodovedných predmetoch vždy k európskej špičke. Žiaľ, v posledných rokoch táto úroveň rapídne klesla a české deti sa v medzinárodných porovnávacích testoch PISA neustále zhoršujú v porovnaní s deťmi zo škandinávskych krajín, z ktorých najlepšie je na tom Fínsko. Hlúpe? A ak nie, tak čo sa deje? Zhoršenie zaznamenalo aj niekoľko ďalších európskych krajín a USA.
Krajiny východnej Ázie, kde stále prevláda výchova k usilovnosti, zodpovednosti a osobnej disciplíne, sú na čele svetového rebríčka. Ak milióny ázijských detí dosahujú veľmi dobré výsledky v matematike (a nielen v nej), je nevyhnutné, že sa medzi nimi objavia státisíce mimoriadne nadaných a možno tisíce geniálnych jednotlivcov.
Ak neopustia svoje krajiny, ako môže západný svet očakávať, že si v budúcnosti udrží prioritu? Úspechy Číny v oblasti vedy a techniky v posledných rokoch sú hmatateľným výsledkom stávky čínskych lídrov na masívne investície do vzdelávania.
A ako môže Česká republika očakávať, že sa posunie medzi krajiny s vyššou úrovňou bez vyšších očakávaní od svojej mládeže? Kde vezme státisíce odborníkov takej vysokej kvality, aby vyprodukovala stovky či tisíce vedcov a vynálezcov porovnateľných so svetovou elitou?
So stále väčším pohodlím bežného života a stále väčším uľahčovaním akejkoľvek činnosti sa deti postupne prestali viesť k plneniu rozumných a predtým samozrejmých povinností rodiny. Okrem toho sa deťom takmer nedávajú domáce úlohy a od školy sa očakáva, že deti látku naučí a nebude ich (a žiaľ, ani rodičov) zaťažovať prácou doma, hoci nie každé dieťa v škole vždy všetkému rozumie a až doma pri samostatnej práci látku pochopí alebo si aspoň ujasní, čomu presne nerozumie a na čo sa má učiteľa spýtať.
Zdá sa, že naše pedagogické fakulty majú veľký dlh vo vývoji lepších vyučovacích metód, ale je potrebné zamyslieť sa aj nad celkovým prístupom k deťom a mládeži.
Bezplatné vysokoškolské vzdelávanie je najväčšou vymoženosťou modernej doby a zatiaľ nie všetky krajiny túto vymoženosť využívajú.
Aké sú možné riešenia?
V prvom rade treba odmietnuť akékoľvek úvahy o znížení nárokov na deti alebo objemu učebných osnov. Musíme sa usilovať o to, aby sme mali všestranne, na vysokej úrovni a univerzálne vzdelaný národ, z ktorého sa budú regrutovať budúci špičkoví vedci, technici a odborníci, a nie aby náš vzdelávací systém produkoval len odborníkov pre montážne závody nadnárodných korporácií a reťazcov.
Všetky reči o zrušení viacročných gymnázií treba rázne odmietnuť. Práve tieto gymnáziá zabezpečujú kvalitu vzdelávania aspoň pre niektoré deti a čiastočne nahrádzajú nedostatočnú kvalitu mnohých základných škôl.
Dôraz by sa mal klásť na vyučovanie prírodovedných predmetov a na to, aby toto vyučovanie bolo pre deti zaujímavé a atraktívne. Napríklad vo fyzike nepoužívať len vzorky, ale vykonávať aj kvalitné laboratórne práce, rôzne merania a pozorovania spojené s exkurziami do prírody a oboznamovať žiakov s úspechmi vedy vo svete. V biológii napríklad oboznámte žiakov s liečivými účinkami rôznych bylín.
Osobne odporúčam, aby sa testy na identifikáciu vysoko nadaných detí vykonávali už v piatej triede a aby sa tieto deti vzdelávali v špecializovaných triedach. Inými slovami, navrhujem opačný prístup, než aký sa zrejme oficiálne presadzuje, a to vyrovnať úroveň žiakov. Len tak sa dá zachytiť nadanie týchto detí a naplno ho využiť v prospech národa. V opačnom prípade hrozí, že sa tento talent stane povestným „zakopaným hrobom“.
Ing. Václav Janoušek, MBA
Ide o absolventskú publikáciu autora a názory v nej vyjadrené nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory CEMI.
