So záujmom som si vypočul rozhovor Zuzany Hodkovej s Magdalénou Souček, vedúcou partnerkou Ernst & Young pre Českú republiku a strednú a východnú Európu[1], ktorý bol uverejnený 22. júla 2019[2]. Vyvolal vo mne spomienky na porevolučné časy v oblasti ľudských zdrojov v Českej republike.
Rád na toto obdobie spomínam. Spájam ju s úžasným obdobím všeobecného nadšenia a záujmu o vzdelávanie. Treba však povedať, že to bolo aj obdobie postupného zániku existujúcich pracovných príležitostí. Niekdajší – zdanlivo – bezstarostný spôsob života plynulo vystriedala určitá neistota niektorých ľudí, ktorí si hľadali nové zamestnanie. Z dnešného pohľadu môžeme povedať, že tento stav prispel k pozitívnej zmene ich správania. Určitá časť týchto ľudí zažila nepríjemné rozčarovanie. Mal som však to šťastie, že som sa stretol s niektorými z nich, ktorých počiatočné sklamanie zo straty zamestnania zbavilo obáv a umožnilo im nájsť svoje životné poslanie.
Spomínam si tiež, ako ma niekedy prekvapil priepastný rozdiel v úrovni sebavedomia českých a zahraničných uchádzačov o zamestnanie. Medzi českými uchádzačmi o zamestnanie bola až na malé výnimky nízka úroveň sebavedomia a dôvery v seba samého. Bola tu aj pomerne vysoká ochota prijať prácu výrazne odlišnú od ich pôvodnej profesie. Naopak, uchádzači o zamestnanie pochádzajúci zo zahraničia boli oveľa, oveľa sebavedomejší. Ich predchádzajúce pracovné skúsenosti tomu však nie vždy zodpovedali.
Pri porovnávaní rozdielov medzi vtedajšou a súčasnou situáciou zisťujeme rozdiely nielen medzi vtedajšími a súčasnými možnosťami na trhu práce, ale aj medzi vtedajšími a súčasnými uchádzačmi o zamestnanie.
Pokiaľ ide o súčasný stav trhu práce na našom území, už dlho zaznamenávame rôzne náreky podnikateľov na ich problémy. Ide najmä o ťažkosti vyplývajúce zo súčasného nedostatku pracovnej sily. Všetci vieme, že súčasný nedostatok pracovnej sily sa u nás rieši dovozom lacnej pracovnej sily (najmä) z Ukrajiny. Uvedomujeme si však – s výnimkou niektorých (ne)kompetentných osôb – naliehavosť riešenia tejto situácie. V krátkom čase budeme nútení tento problém riešiť ľuďmi s rôznou kvalifikáciou. Pozrime sa však aj na to, ako hodnotí dnešných uchádzačov o zamestnanie manažérka Magdalena Souček. Pomôže nám jej odpoveď na otázku: „Akú prácu hľadajú dnešní absolventi?“
Z tohto rozhovoru ma zaujalo toto tvrdenie: „Je veľmi ťažké motivovať novú generáciu, ich očakávania sú naozaj vysoké, nechcú na nič čakať, chcú všetko hneď a ich požiadavky sú niekedy prehnané. Tejto generácii chýba trochu trpezlivosti. Nájsť kvalitných absolventov je však pre spoločnosť čoraz ťažšie. V testoch z logiky a matematiky sú výsledky čoraz horšie. Čoraz viac ľudí v testoch zlyháva. Podobne aj jazykové znalosti absolventov už nie sú na takej úrovni ako v minulosti. Súčasná generácia – na rozdiel od svojich predchodcov – vyžaduje väčšiu flexibilitu. Chcú tiež väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a oveľa viac sa zaujímajú o sociálne otázky.“
Čo povedať na záver?
Na zhrnutie si dovolím použiť asi dvetisíc rokov staré poznatky pochádzajúce z opačného konca sveta, teda z Číny. „Každý extrém nájdený na jednej strane nevyhnutne vedie k extrému nájdenému na opačnej strane.“ Túto múdrosť som sa naučil na úvode do čínskej medicíny, ktorý som kedysi dávno navštevoval. Čínski lektori, ktorí vtedy prišli do Prahy zo svojich prednášok v Paríži, túto múdrosť neustále zdôrazňovali. Na tejto myšlienke je vlastne založená celá ich filozofia. Hovorili, že pre zdravý vývoj celého organizmu (a pre objasnenie dodávam, že aj celej spoločnosti) je potrebné neustále sa usilovať o udržanie trvalej harmónie.
Niekto by teraz mohol povedať: „Čo tu, preboha, robí?“ Ja nie. Neváhal by som prirovnať vývoj našej spoločnosti (rozumej trhu práce) od vzniku prvej republiky až po súčasnosť k rýchlo sa pohybujúcej hojdačke, ktorá lieta z jedného extrému do druhého.
Najprv sme mali krátke obdobie prosperity, ktoré rýchlo vystriedala obrovská nezamestnanosť 30. rokov, aby sme sa opäť na dlhé obdobie ocitli v období povinnej práce pre všetkých. Najprv to bolo krátke obdobie nútenej práce počas druhej svetovej vojny, ktoré nahradilo dlhé obdobie štátom kontrolovanej plnej zamestnanosti, kde (takmer) nikto nemusel bojovať o udržanie si práce. Tento extrém však bez varovania vystriedal nový šok, ktorý nikto nečakal. Dnes sa opäť nachádzame v prechodnom období extrémov, keď je viac pracovných ponúk ako ľudí ochotných ich prijať.
Bez ohľadu na súčasnú situáciu na trhu práce – keď firmy bojujú o každého uchádzača o zamestnanie a často sú nútené znižovať svoje pôvodné požiadavky na kvalifikáciu – je potrebné pamätať na neustále sebavzdelávanie a vlastný neustály rast. Je preto potrebné vidieť našu budúcnosť v dlhodobom horizonte a nepredpokladať, že súčasná jednostranne priaznivá situácia bude trvať večne. Iba tak môžeme dlhodobo uspieť na trhu práce. Je veľmi pravdepodobné, že s očakávanou hospodárskou krízou v EÚ sa trh práce opäť zmení. Majme preto na pamäti čínske príslovie, ktoré nás učí: „Ak dáš človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, ale ak ho naučíš loviť ryby, dáš mu potravu na celý život“.
Pri pohľade na preukázané úspechy našich absolventov MBA sme právom hrdí na to, že sme tím, ktorý dokáže pripraviť našich študentov tak, aby obstáli nielen v období hospodárskej prosperity, ale aj v menej priaznivých časoch. Dokážeme ich naučiť „loviť“ a nečakať na dary. Blahobyt našej krajiny si zaslúži viac takto odhodlaných a úspešných jednotlivcov!
Autor: JUDr. Josef František Staněk, Ph.D., MBA, lektor Personálního managementu na institutu CEMI
[1] Ernst & Youngje medzinárodná sieť poradenských spoločností, ktorá poskytuje audítorské, daňové a poradenské služby. Spolu s Pricewaterhouse Coopers, Deloitte a KPMG patrí do takzvanej veľkej štvorky. V Českej republike pôsobí od začiatku 90. rokov a od roku 2000 každoročne organizuje súťaž Podnikateľ roka. Viz: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ernst_%26_Young
