V čase, keď takmer každá diskusia má potenciál suda s prachom, je potrebné vyriešiť, ako by mala diskusia správne prebiehať, aby sa nestala bezduchým a nezmyselným pokrikom. Vybrali sme preto pre vás najdôležitejšie argumentačné chyby a fauly, na ktoré si treba dávať pozor.
Útok na človeka
Útočíme na argument, nie na rečníka. Toto základné pravidlo debaty by malo byť vytesané do kameňa a vystavené na obdiv všetkým. V podstate ide o znevažovanie diskutujúceho s cieľom otriasť dôverou v jeho argumentačnú líniu. Osoba diskutujúceho však nikdy nebola predmetom debaty a pravdivosť či nepravdivosť výroku s ňou nemá nič spoločné. Podobným typom argumentačného omylu sú potom útoky na motív, keď debatéri obviňujú druhú stranu, že vydáva argument za platný, pretože na tom má osobný záujem; alebo obvinenia z pokrytectva – ako môže byť argument pravdivý, ak sa ním samotní debatéri neriadia? Z roviny logiky prechádzame do roviny emócií.
S touto taktikou sa stretávame takmer každý deň – veľmi obľúbenou sa stala u odporcov Grety Thurnbergovej, keď jej vyjadrenia o klíme „zneplatnila“ jej lekárska diagnóza.
Zmena témy
Určite ste si v politickej debate všimli, že respondent sa vyhýba nepríjemnej otázke a snaží sa presunúť rozhovor na bezpečnejšiu pôdu. Toto je nevinnejší variant tohto argumentačného faulu. Inou formou je potom prejsť do ofenzívy proti respondentovi a tvrdiť, že on sám má veľa problémov, na ktoré treba poukázať. V podstate ide len o miernu modifikáciu predchádzajúceho bodu.
Snáď každá vláda niekedy použila tento faul, keď pri ostrej otázke radšej poukázala na chyby predchádzajúcich vlád bez toho, aby sa zaoberala vlastnými chybami, ktoré boli predmetom diskusie.
Náročné osobné skúsenosti
Dalo by sa povedať, že ide o akúsi podmnožinu predchádzajúceho bodu, ale vyskytuje sa tak často, že si zaslúži samostatnú časť. S námietkou „ak si to nezažil, tak o tom nehovor“ sa často stretávame napríklad pri diskusii o komunizme. Logika, že niekto nemôže mať iný názor ako na základe vlastnej prežitej skúsenosti, samozrejme nefunguje, máme množstvo iných informačných kanálov. Riadiť sa týmto argumentom by v podstate znamenalo pochovať všetky historické vedy, pretože napríklad nemáme veľa pamätníkov Rímskej ríše.
Z tej istej strany potom prichádza kritika „sám by si to lepšie nedokázal, tak nekritizuj“. Opäť sa tu prehliada možnosť získavať vedomosti a zručnosti z iných zdrojov informácií. Navyše, človek nemusí byť kuchár, aby vedel, že sa mu jedlo nepodarilo. Ani jedna z dodatočných viet nevyvracia oprávnenosť vznesenej kritiky.
Šikmý povrch a apel na strach alebo súcit
Slovné spojenie „skončiť na šikmej ploche“ sa vžilo na opis nešťastného vývoja niekoho osoby. A nešťastný vývoj zvyčajne predpovedá osoba, ktorá sa k tejto taktike uchýli. Vyvodzuje z argumentov protistrany dôsledky, a to čoraz väčšie, pričom na konci tejto línie je katastrofa. Problém tu nastáva vtedy, keď na takéto vyvodzovanie neexistujú žiadne údaje alebo podporné fakty a predpovedaný dôsledok je len jedným z mnohých, ktoré by potenciálne mohli nastať, zvyčajne tým najčernejším. Na adresáta sa potom apeluje, že spoločnosť nemôže dopustiť, aby sa niečo také stalo – či už v záujme svojej civilizovanosti, alebo vlastnej bezpečnosti atď.
Umelá hodnota veci
Tento proces spočíva v zobrazovaní daného výroku v určitých farbách na základe súhlasu veľkého počtu ľudí, tradície alebo naopak novosti a iných kritérií. Protistrana sa tak stavia do úlohy odporcu ľudu, narušiteľa starých a funkčných poriadkov alebo sabotéra pokroku – z čoho, samozrejme, vyplýva potreba zodpovednosti. Opäť však platí, že ani tradícia, ani pokrok nie sú a nemôžu byť kritériami správnosti.
Autorita
Použitie tvrdenia o odbornej autorite a jej podpore tej či onej skutočnosti určite nemožno priamo priradiť k argumentačnej chybe. Treba však zdôrazniť, že každá kapacita sa môže mýliť, a preto znaleckých posudkov musí byť viac a treba k nim pristupovať kriticky, nie s bezhraničnou úctou. Odvolávať sa na anonymné štúdie alebo odborníkov je však už argumentačný faul – často sa takýto postup maskuje zástupným slovom, ktoré naznačuje široký konsenzus odborníkov. Často parodovaná fráza „americkí vedci zistili“ je toho dokonalým príkladom. Skrátka, aj v diskusii sa vyžaduje starostlivé vyhľadávanie zdrojov.
