Motivácia je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia, pracovný výkon aj osobný rozvoj. Každý človek sa niečím motivuje. Niekto túži po finančnej stabilite, iný po uznaní a ďalší sa snaží neustále rozvíjať svoje schopnosti. Práve otázka, čo ľudí motivuje a prečo sa správajú určitým spôsobom, patrí medzi najčastejšie skúmané témy v psychológii a manažmente. Jednou z teórií, ktorá sa snaží vysvetliť ľudskú motiváciu, je Alderferova ERG teória.
Kto bol Clayton Alderfer?
Clayton Alderfer bol americký psychológ a odborník na organizačné správanie. Vo svojej práci sa zameriaval na to, ako ľudia fungujú v pracovnom prostredí a aké faktory ovplyvňujú ich spokojnosť a výkon.
Pri tvorbe svojej teórie nadviazal na známu Maslowovu pyramídu potrieb. Maslow tvrdil, že človek postupne napĺňa päť úrovní potrieb – od fyziologických potrieb až po sebarealizáciu. Podľa jeho teórie sa ľudia sústreďujú na vyššie potreby až vtedy, keď majú uspokojené tie základné.
Alderfer však považoval tento model za príliš zjednodušený. Domnieval sa, že ľudské potreby nie sú usporiadané v striktnej hierarchii a že človek môže súčasne pociťovať viacero potrieb naraz. Na základe toho vytvoril vlastný model, ktorý rozdelil ľudské potreby do troch základných skupín.
Čo znamená skratka ERG?
Názov ERG vznikol z troch anglických slov:
- Existence (Existencia)
- Relatedness (Vzťahy)
- Growth (Rast)
Tieto tri kategórie podľa Alderfera zahŕňajú všetky hlavné potreby, ktoré ovplyvňujú ľudskú motiváciu. Na rozdiel od Maslowa netvrdil, že musíme jednu skupinu potrieb úplne uspokojiť predtým, ako sa začneme zameriavať na ďalšiu. V reálnom živote totiž často riešime viacero potrieb súčasne.
Potreba existencie: Základ motivácie
Prvou skupinou sú potreby existencie. Ide o potreby spojené s prežitím, bezpečím a materiálnym zabezpečením. V pracovnom prostredí sem patrí predovšetkým: primeraná mzda, stabilita zamestnania, bezpečné pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Tieto potreby predstavujú základ, bez ktorého je len veľmi ťažké sústrediť sa na ďalšie oblasti života.
Predstavme si zamestnanca, ktorý má obavy zo straty práce alebo rieši vážne finančné problémy. Jeho pozornosť sa bude prirodzene sústreďovať na zabezpečenie základných potrieb. V takej situácii ho pravdepodobne nebude motivovať ponuka nového projektu alebo možnosti ďalšieho rozvoja.
Práve preto organizácie nemôžu podceňovať význam férového odmeňovania a stabilného pracovného prostredia.
Potreba vzťahov: Prečo záleží na ľuďoch okolo nás
Druhou skupinou sú potreby vzťahov. Človek je spoločenská bytosť a prirodzene potrebuje kontakt s ostatnými ľuďmi. Táto potreba sa prejavuje túžbou: byť súčasťou tímu, budovať priateľské vzťahy, získavať uznanie, spolupracovať s ostatnými, cítiť podporu zo strany okolia.
Práve vzťahy výrazne ovplyvňujú spokojnosť v práci aj pri štúdiu. Mnohí ľudia trávia v zamestnaní veľkú časť svojho života, a preto je kvalita pracovného prostredia mimoriadne dôležitá. Nie je náhodou, že medzi najčastejšie dôvody odchodu zo zamestnania patria problémy s nadriadenými, konflikty v kolektíve alebo nedostatok uznania. Aj dobre platená práca môže človeka dlhodobo demotivovať, ak sa v nej necíti rešpektovaný alebo prijatý. Naopak, podporné pracovné prostredie dokáže výrazne zvýšiť angažovanosť a spokojnosť zamestnancov.
Potreba rastu: Túžba rozvíjať svoj potenciál
Treťou skupinou sú potreby rastu. Tie súvisia s osobným rozvojom, učením a snahou naplno využiť vlastný potenciál. Potreba rastu sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi: záujmom o nové vedomosti, kariérnym postupom, rozvojom manažérskych zručností, prijímaním nových výziev, kreatívnou prácou, získavaním nových skúseností.
Práve táto potreba vysvetľuje, prečo sa mnohí ľudia rozhodnú pokračovať vo vzdelávaní aj po ukončení vysokej školy. V minulosti často stačilo jedno vzdelanie na celý život. Dnes je situácia úplne iná. Technológie, digitalizácia a meniace sa požiadavky trhu práce vytvárajú tlak na neustály rozvoj. Ľudia, ktorí sa chcú udržať konkurencieschopní, musia pravidelne rozširovať svoje vedomosti a osvojovať si nové zručnosti.
Čím sa Alderferova ERG teória líši od Maslowovej pyramídy?
Práve porovnanie s Maslowovou teóriou patrí medzi najčastejšie témy pri vysvetľovaní ERG modelu. Maslow predpokladal, že potreby sú usporiadané do hierarchie a človek sa posúva od nižších k vyšším úrovniam. Alderfer však tvrdil, že ľudia môžu súčasne usilovať o uspokojenie všetkých troch skupín potrieb.
Manažér môže napríklad:
- chcieť vyšší príjem,
- budovať kvalitné vzťahy v tíme,
- zároveň študovať MBA program a rozvíjať svoje líderské schopnosti.
Tieto potreby sa navzájom nevylučujú. Naopak, často sa dopĺňajú. Práve preto je Alderferova ERG teória považovaná za flexibilnejšiu a realistickejšiu.
Frustrácia a regresia
Jedným z najzaujímavejších prínosov Alderferovej ERG teórie je princíp frustrácie a regresie. Podľa neho sa môže stať, že ak človek nedokáže uspokojiť potreby vyššej úrovne, začne sa viac sústreďovať na potreby nižšej úrovne.
Predstavme si zamestnanca, ktorý túži po kariérnom raste. Ak však dlhodobo nedostáva príležitosti na rozvoj alebo povýšenie, môže začať prikladať väčší význam platu či pracovným benefitom. Podobne môže študent stratiť záujem o ďalší rozvoj, ak nevidí praktický prínos svojho vzdelávania. Tento princíp pomáha vysvetliť, prečo motivácia nie je stabilná a môže sa v priebehu času meniť.
ERG teória v súčasnom svete
Aj viac ako päťdesiat rokov po svojom vzniku zostáva Alderferova ERG teória veľmi aktuálna. Moderné organizácie si uvedomujú, že zamestnanci nehľadajú iba finančné ohodnotenie. Záleží im aj na firemnej kultúre, medziľudských vzťahoch, flexibilite práce a možnostiach ďalšieho rozvoja.
Rovnako sa mení aj prístup k vzdelávaniu. Čoraz viac profesionálov si uvedomuje, že učenie sa nekončí získaním diplomu. Naopak, stáva sa prirodzenou súčasťou kariérneho života. Práve potreba rastu vedie mnohých ľudí k ďalšiemu štúdiu, odborným certifikáciám alebo manažérskym programom.
Záver
Alderferova ERG teória ponúka jednoduchý, no stále aktuálny pohľad na ľudskú motiváciu. Ukazuje, že ľudia potrebujú viac než len finančné zabezpečenie. Dôležité sú aj kvalitné vzťahy a možnosť osobného či profesijného rastu.
Práve potreba rozvoja motivuje mnohých profesionálov investovať do ďalšieho vzdelávania a rozširovať svoje kompetencie. Programy ako MBA Projektový manažment, MBA HR Manažment alebo iné programy na CEMI umožňujú prepájať teóriu s praxou a systematicky rozvíjať zručnosti potrebné pre úspech v modernom pracovnom prostredí. Investícia do vlastného rastu tak môže byť jedným z najlepších krokov na ceste k dlhodobému profesijnému aj osobnému rozvoju.
